„Mŕtvi sú neviditeľní, nie sú neprítomní…“
Mysteriózne slová nadpisu pochádzajú od sv. Augustína. Odrážajú odvekú skúsenosť tajuplného puta, ktoré nás spája s tými, ktorých sme milovali a ktorí už nie sú medzi nami.
„Mŕtvi sú neviditeľní, nie sú neprítomní.“ Môžeme týmto slovám rozumieť tak, že mŕtvi sú všade okolo nás a vedú nás? Áno, týmto záhadným slovám je vhodné rozumieť práve takto. Nehovorím o duchárstve! Hovorím o vzťahu, ktorý výstižne znázorňuje jav známy z vodných plôch: čerenie hladiny, teda šírenie vĺn po jej povrchu.
Každý z nás vytvára – často bez vedomého zámeru a bez toho, aby sme o tom vedeli – sústredené kruhy vplyvu, ktoré môžu druhých ovplyvňovať celé roky, ba dokonca celé generácie. Náš vplyv na druhých sa prenáša ďalej, k ďalším ľuďom, veľmi podobne, ako sa šíria vlny na čerenej hladine rybníka. Postupujú ďalej a ďalej, až ich napokon prestávame vidieť, no ich pôsobenie akoby pokračovalo aj na nepatrnej, takmer neviditeľnej úrovni.
Takto za sebou zanechávame čosi zo svojej životnej skúsenosti: určité stopy, útržky múdrosti, návody či útechu, ktoré sa prenášajú na druhých, či už vedome, alebo bez nášho vedomia.
V tieto jesenné dni, keď budete prichádzať k hrobom tých, ktorých ste milovali a ktorí už nie sú medzi nami, hľadajte sami v sebe, aké vlny od vašich zosnulých rezonujú vo vašom súčasnom živote.
Ak budete vo svojom hľadaní úspešní, porozumiete odvekej skúsenosti, ktorú vyjadrujú mysteriózne slová sv. Augustína, a pocítite ju sami na sebe:
„Mŕtvi sú neviditeľní, nie sú neprítomní.“
V tom tajuplnom pute, ktoré nás spája s tými, ktorých sme milovali a ktorí už nie sú medzi nami, takto zakúšame pravdu evanjelia, že láska je silnejšia než smrť. Amen
Duchovné prežitie Pamiatky zosnulých vám praje
evanjelický a. v. duchovný Vladimír Ticháň